Ide v prípade iránskych demonštrácií o ďalšiu "farebnú revolúciu"?

 

Mnohí komentátori vyjadrili svoje idealistické presvedčenie o čistote úmyslov Musavího, Montazeriho a pozápadnenej teheránskej mládeže. Plán CIA na destabilizáciu, ohlásený pred dvoma rokmi, akoby nemal nič spoločné s odvíjajúcimi sa udalosťami.

Tvrdí sa, že Ahmadinedžád zmanipuloval voľby, pretože výsledky ohlásili príliš skoro po zatvorení volebných miestností, a tak vraj nemohli by spočítané všetky hlasy. Lenže Musaví ohlásil víťazstvo niekoľko hodín pred tým, než volebné miestnosti vôbec zatvorili.

Toto je klasická destabilizačná taktika CIA, dizajnovaná na zdiskreditovanie opačného výsledku. Tá núti ku skorému vyhláseniu výsledkov. Čím viac času by uplynulo medzi preventívnym vyhlásením víťazstva a zverejnením konečných výsledkov, tým dlhšie by Musaví vytváral dojem, že vrchnosť využíva ten čas na manipuláciu výsledkov. Je prekvapujúce, že ľudia tento trik nevedia odhaliť.

Pokiaľ ide o obvinenie veľkého ajatoláha Montazeriho, že voľby boli zmanipulované, ten sa pôvodne uchádzal o funckiu Chomejního, ale prehral. Teraz vidí v demonštráciách príležitosť vyrovnať si účty s Chameneím. Montazeri má motiváciu stavať sa proti voľbám bez ohľadu na to, či je alebo nie je manipulovaný CIA, ktorá má za sebou históriu manipulácie nespokojných politikov. Medzi ajatoláhmi prebieha mocenský boj. A mnohí z nich sa spojili proti Ahmadinedžádovi, pretože ich obviňuje z korupcie v snahe ulahodiť vidieku, ktorý je toho názoru, že ajatoláhovia sú prehnane bohatí a majú priveľkú moc. Podľa môjho
názoru bol však Ahmadinedžádov útok na ajatoláhov oportunistický. Ale takto je ťažké pre jeho amerických osočovateľov tvrdiť, že je konzervatívnym reakcionárom, napojeným na ajatoláhov.

Komentátori "vysvetľujú" iránske voľby na základe svojich vlastných ilúzií, klamlivých pohľadov, emócií a privilegovaných záujmov. Či boli prieskumy verejnej mienky, predpovedajúce Ahmadinedžídovo víťazstvo, správne alebo nie, zatiaľ tu nie sú žiadne dôkazy, že voľby by boli zmanipulované. Ale na druhej strane sú tu hodnoverné správy, že CIA dva roky vyvíjala úsilie zdestabilizovať iránsku vládu. Brian Ross a Richard Esposito dňa 23. mája 2007 na ABC News hlásili: "Súčasní a
bývalí predstavitelia tajných služieb povedali ABC News, že CIA dostala v tajnosti zvolenie od prezidenta venovať sa podvratnej "čiernej" operácii na destabilizovanie iránskej vlády."

Londýnsky denník Telegraph dňa 27. mája 2007 nezávisle napísal: "Pán Bush podpísal oficiálny dokument, ktorým podporil plány CIA na propagandistickú a dezinformačnú kampaň, ktorej úcelom je destabilizovať a eventuálne aj zvrhnúť teokratický režim mullahov."
Denník Telegraph pár dní predtým, dňa 16. mája 2007, napísal, že vojnový štváč Bushovej administratívy John Bolton povedal denníku Telegraph, že americký vojenský útok na Irán by bol "poslednou možnosťou" po ekonomických sankciách, keby pokusy vyvolať v krajine ľudovú revolúciu zlyhali".

Seymour Hersch 29. júna 2008 napísal pre New Yorker: "Podľa informácií z armády, tajných služieb a kongresu, kongres koncom minulého roka odsúhlasil požiadavku prezidenta Busha financovať značné vystupňovanie podvratných operácií proti Iránu. Tieto operácie, na ktoré prezident hodlá použiť do 400 miliónov dolárov, popisujú v
dokumente, ktorý prezident Bush podpísal, ako akcie, dizajnované na destabilizáciu náboženského vedenia krajiny."

Na demonštráciách v Teheráne sa naisto zúčastňujú aj takí, ktorí to myslia úprimne. Lenže platí aj to, že tieto protesty veľmi pripomínajú zinscenované demonštrácie v Gruzínsku a na Ukrajine. Len úplne slepý človek by toto nevidel. Daniel McAdams uvádza niekoľko výstižných argumentov. Napríklad neokonzervatívec Kenneth Timmerman deň pred voľbami napísal, že "hovorí sa o 'zelenej revolúcii' v Teheráne. Akoby toto mohol Timmerman vedieť, keby už vopred neexistoval taký plán? A
prečo by tu mala byť zelená revolúcia, vopred pred voľbami pripravená, keby si zvlášť Musaví a jeho stúpenci boli naozaj takí istí svojím víťazstvom, ako tvrdia? Toto vyzerá ako dôkaz, že Spojené štáty majú skutočne do činenia s volebnými demonštráciami.

Timmerman ďalej píše, že "National Endowment for Democracy vydal milióny dolárov na "farebné" revolúcie... Zdá sa, že niečo z tých peňazí išlo aj do rúk pro-Musaví skupín, napojených na mimovládne organizácie mimo Iránu, ktoré financuje National Endowment for Democracy." Timmermanova vlastná neokonzervatívna Nadácia za
demokraciu je súkromnou, neziskovou organizáciou, ktorú založili v roku 1995 s grantami z National Endowment for Democracy (NED), aby presadzovala demokraciu a medzinárodne uznávané štandardy ľudských práv v Iráne."